Mayovky na Internetu

1. slovenské vydanie Z Bagdadu do Istanbulu

Zakladatel: Apanači

Už ste videli, čítali... nové a prvé slovenské vydanie Z Bagdadu do Istanbulu?
Mne sa nedávno dostalo do ruky, tak som si s ním na chvíľu sadla a popozerala si, že čo a ako sa vydavateľstvu Epos zadarilo.
Ak máte nejaké svoje postrehy, zaujímali by ma.

  

Apanači
06.06.2016 13:39
PREKOPÍROVANÝ PRÍSPEVOK OD PAVLA S.
(z Knihy návštev)

Z Bagdadu do Istanbulu
Chcel som získať informácie z vydavateľstva.

Dňa 30. 3. 2016 o 9:24 Pavol Stancel napísal(a):
Dobrý deň.
Včera som dostal do ruky knihu Z Bagdadu do Istanbulu Vášho vydavateľstva. Samozrejme, že ma potešilo prvé slovenské vydanie časti rozsiahleho diela. Od Karla Maya mám vo svojej zbierke cca 150 kníh z rôznych vydavateľstiev, žiaľ absolútna väčšina v češtine, keďže naši bratia boli prinajmenšom v 20. Storočí sčítanejší. Číslo 150 je nepochybne vysoké a to mi ešte stále nejaké české kúsky chýbajú. Texty vydaní často porovnávam, keďže viem ako bolo dielo Maya často kruto upravované. Na českej stránke ,, Majerco“ sa už vedie diskusia o Vašom najnovšom vydaní KM. A nie len mňa by zaujímalo z akého diela pochádza Váš preklad. Niekoľko desiatok ctiteľov Karla Maya by takúto informáciu uvítalo. Vopred by som za odpoveď ďakoval a prial všetkým ,,mayovkárom“ na Slovensku aby sa v blízkej budúcnosti dočkali ďalších diel neustále čítaného a skúmaného autora. Osobne by som uvítal jeho posledné diela, napr.: A mier na Zemi, Ardistan a Džinistan...

Pavol Stancel
Levice

O d p o v e ď:
Dobrý deň,

text knihy Z Bagdadu do Istambulu bol prekladaný z dostupného nemeckého vydania sextalógie.
Diela A mier na Zemi, Ardistan a Džinistan by sme radi vydali po dokončení sextalógie.
S pozdravom

Petrek Martin
EPOS, s.r.o.

Takže sme sa nič (zatiaľ) nedozvedeli.

Naposledy upraveno: 06.06.2016 13:39, Apanači


Apanači
14.03.2016 16:11
Martin, z praktických dôvodov by som si pre túto diskusiu dovolila použiť tykanie – pri všetkej úcte a nevtieravosti. Vďaka.
Rešpektujem tvoje hlboké presvedčenie a za seba zostávam 50/50. V mojej nezávislej pozícii si to môžem dovoliť, ty si potreboval zaujať jednoznačné stanovisko a jednal si podľa svojho presvedčenia a tak je to OK.
Keď sa berie do úvahy slovenčina 19. storočia, zvlášť obdobia kedy sa odohráva príbeh V tieni padišaha – tak je namieste použiť Carihrad. Túto podobu nášho jazyka, z čias keď vznikla Marína, Zakliata Panna vo Váhu a spol. (nerátam to presne na roky, isteže:) mám veľmi rada a súhlasím, áno, vtedy to bol pre Slovákov Carihrad.
Na druhej strane Istanbul je menom tejto metropoly od roku 1930 – oficiálne. Neoficiálne sa čosi podobne znejúce používalo dlhšie – koncom 19. storočia určite. Keď Kara ben Nemsí chodil po Carihrade, vtedy žijúci Turci používali meno Istanbul (v tej ich tureckej verzii, samozrejme). Preto ma toto meno lepšie vnáša do historickej atmosféry, ktorú náš hrdina na Bospore dýchal. Sám Karl May použil Stambul, tak mi Istanbul príde bližší aj jeho duchu.
Spomínaš Európu a ich knihy – oceňujem prístup tohto vydavateľstva ku KM – to už hej, to má kultúru a noblesu! Myslela som si, že to nebude len tak, že za tým musí byť človek. :)
A Hobble Nemec – no to je fakt gól! :D Nemajú to tí redaktori ani prekladatelia ľahké. Stačí tak málo a človek je úúúplne mimo.

Apanači
14.03.2016 16:06
PREKOPÍROVANÝ PRÍSPEVOK OD MARTINA
(z Knihy návštev)

...ak môžem vstúpiť do diskusie k slovenskému vydaniu knihy "Z Bagdadu do Istanbulu". Som hlboko presvedčený, že správny názov by mal znieť "Z Bagdadu do Carihradu" a to z jednoduchého dôvodu. Toto turecké mesto sa volá Istanbul až od roku 1930. V období Osmanskej ríše ho v slovenčine voláme Istanbul. Preto som ,ostentatívne’ trval na tom, aby sa v biografii "Karl May – Moc fantázie" tento román spomínal ako "Z Bagadadu do Carihradu". Zjavne sa jedná o nadprácu redaktora a vôbec by som z toho neobviňoval prekladateľa. (V slovenčine je napríklad Itália názov pre územie, ktoré sa po zjednotení Garibaldim stalo Talianskom. Čeština v tom taký chaos nemá) Slovenské preklady Karla Maya často trpeli práve takýmito zvláštnymi a necitlivými redaktorskými zásahmi, prípadne mechanickým preberaním od českých kolegov. Asi najkrikľavejšie sa to prejavilo, keď sa v jednom románe z Hobble Franka stal Hobble Nemec. Opäť evidentne absolútne nepochopiteľný zásah niekoho, kto ani netuší, o čo sa jedná.

Apanači
14.03.2016 16:03
Ty, jo, Belenore, dík, to je servis na nezaplatenie! :) Takže originál máme bezkamienkový!
Ešte by bolo zaujímavé, keby sa tu ozval niekto, kto už aj knihu prečítal, čo všetko možné tam ponachádzal. To by bolo objektívnejšie. Ja som mala na ňu nejakých 20 minút.
Mescalero, s tými 300 stranami, to asi bude ono. To veľmi dobre poznám, že ekonomické kvóty proste nepustia. Inak, potom je to aj náročnejšia práca pre redaktora – napr. keď raz odstráni lordových sluhov, treba dávať fest dobrý pozor, aby sa dakde nelogicky nevynorili.
A obsahy ja milujem. To mne bude vždy chýbať. Ale som realistka: priloženie obsahu by mohlo následne znamenať skrátenie deja o ďalšiu stranu či dve. To by bola škoda.

Naposledy upraveno: 14.03.2016 16:18, Apanači


Belenor
12.03.2016 20:17
Ty jo, zvědavost mi nedala a našel jsem si scénu s hodinkami v originálním textu :-) Odkaz

A i tam je to akce s plížením, zdá se :-) Žádné kamínky :-)

Apanači
11.03.2016 13:16
Najprv ma potešilo, že do roku 2018 plánujú vydať celý cyklus V tieni padišaha. To je skutočne historický počin!

Istanbul – Carihrad – Konstantinopolis?
Prvé, čo ma zaujalo bol názov. Prečo v češtine z Bagdádu do Carihradu a prečo v slovenčine z Bagdadu do do Istanbulu?
Tak som začala overovať, prepátrávať: V nemeckom originále je v názve Stambul. V staroveku vznikla malá grécka osada Byzanthium, ktorá v priebehu vekov nadobudla názvy ako Konštantinopolis, turecky Instanbul (moja obľúbená pesnička Instanbul not Constantinople:) V slovanských krajinách sa metropola volala aj mesto cisára – teda C(is)árigrad. Odtiaľ potom pochádza Carihrad.
Výsledok: OK, názov môže byť. Môže byť v češtine Carihrad, v slovenčine Instanbul. Nebo taky vobrácene – pre mňa to na veci nič nemení.

Zdanie luxusu
Kniha má farebnú tvrdú obálku, zvnútra potom hneď nasleduje farebná fotografia Petry (pre mňa silný symbol dobrodružstva a Orientu – začala som ju prvýkrát registrovať v Indiana Jonesovi – tam sa odohralo monumentálne finále :), zdá sa mi však – ak sa dobre pamätám, že s príbehom knihy nemá veľkú spojitosť. A nasleduje plnofarebná reprodukcia orientálneho motívu – veľmi pekná síce, ale pôsobí to na mňa s tou Petrou ako celok akosi nevkusne.
Vnútri už potom nie je žiadna ilustrácia, ani obrázok, nič. Asi je to menej nákladné investovať do obálky ako do ilustrátora. Chápem tento ťah vydavateľstva, vieme, že obálka predáva. Ale u mňa s tým nezabodovali.

Bezobsažná kniha
Vážne škoda, že nemá obsah. Aspoň ja som ho nenašla. Kniha totiž pozostáva z kapitol, ktoré majú aj mená, nielen čísla. Hľadala som vpredu aj vzadu...Inde by už pre mňa bol irelevantný. :P Chcela som si totiž nájsť moje obľúbené dobrodružstvo v podzemných chodbách Baalbeku. Našťastie som ho rýchlo našla aj bez obsahu – ešteže v tomto mi pamäť neochvejne slúži. :)

Zmena deja vyhradená

S uspokojením som začala čítať adventúru v podzemí. Odsýpalo to akosi prirýchlo – žeby krátenie, ktoré je pre mayovky od vyd. Epos typické? Mená akési iné, tuším aj nejaké postavy chýbali.
Najviac som sa tešila na ten moment, keď Kara svojho protivníka absolútnym plížením prekročí. Táto scéna mi totiž pripomenula, ako Bilbo vyšiel z podsvetia škretov, keď ako neviditeľný prekročil chudáka Gluma. Vtedy som začala podozrievať Tolkiena, že si to požičal od Maya, že prosto aj on patrí k Mayovým čitateľom, čo by ma zase veľmi potešilo.
Ale nič také sa v tejto knihe nedialo. Kara síce našiel tiež nepriateľa pomocou ukradnutých tikajúcich hodiniek, ale ten nespal, neležal, ale striehol na svojho bývalého zajatca na križovatke chodieb. Kara odpútal jeho pozornosť hádzaním kamienkov do inej chodby a ďalšou potom sám unikol.
Trošku rozdiel, však? Vynára sa mi otázka, či je to kreativita redaktora, alebo naozaj prekladali z takejto nemeckej verzie. Viem si totiž predstaviť, že aj nemecké originály existujú v rôznych vydaniach a variantoch.